Remeselné pivovary, konzumenti a realita: Kde sme sa stratili?

Remeselné pivo dnes: Pohľad z praxe

Scéna remeselného piva na Slovensku a v Česku si za posledné roky prešla obrovským vývojom. Od nadšeného rastu, keď bol každý nový pivovar malou senzáciou, až po súčasnosť, keď je jasné, že už nejde len o nadšenie, ale aj o tvrdú realitu podnikania. A práve teraz, keď sa čoraz viac ukazujú rôzne problémy a výzvy, je dôležité o nich otvorene hovoriť.

Osobne mám pocit, že scéna začína stagnovať. Nemusí to byť hneď veľký pád, ale jemný úpadok je cítiť. Čomu k tomu napomáha?

Zvyšovanie cien a finančné obmedzenia konzumentov

Jednou z hlavných príčin aktuálnej situácie je ekonomická realita. Ceny všetkého stúpajú – od energií cez suroviny až po logistiku – a to sa prirodzene premieta aj do cien piva. Ľudia však nemajú neobmedzené rozpočty, a aj keď remeselné pivo milujú, často siahnu po lacnejšej alternatíve.

Alkohol celkovo by nemal byť práve miestom, kde sa zamieňa kvalita za kvantitu. Pivo, najmä remeselné, je o zážitku, chuti a poctivej práci. Netreba však zabúdať, že alkohol je návyková a zdraviu škodlivá látka – práve preto by jeho konzumácia mala byť o rozumnom prístupe a kvalite, nie o množstve.

Slabý marketing a chýbajúca edukácia

Druhou veľkou témou je marketing. U mnohých pivovarov stále vidím akoby pasívny prístup – očakávajú, že si zákazník cestu k nim nájde sám alebo že im niekto urobí reklamu bez ich vlastného pričinenia. Kde je však edukácia zákazníka? Kde je vysvetlenie, čo dané pivo obsahuje, aký príbeh stojí za jeho receptúrou, čo od neho očakávať? V dnešnom svete, kde sa informácie šíria rýchlo, treba byť aktívny, kreatívny a hlavne autentický.

Sociálne siete sú obrovský nástroj, no keď sa pozriem na prax, mnohé pivovary ich nevyužívajú naplno. Keď dostanú pozitívnu recenziu, to ešte prezdielajú, ale pri negatívnej spätnej väzbe to končí ignoráciou alebo dokonca urazeným postojom. Kritika však musí byť opodstatnená a podaná normálnou formou – rešpektujúco, bez urážok a dešpektu.

Práve v takýchto situáciách je potrebné konzumenta správne nasmerovať a skúsiť ho poučiť – ukázať mu, čo mohol prehliadnuť, prečo dané pivo chutí tak, ako chutí, alebo čo mohlo ovplyvniť jeho dojem. To je skutočná edukácia, ktorá buduje pevnejší vzťah medzi zákazníkom a pivovarom. Ak sa takéto vysvetlenie podá priateľsky a bez nadradeného tónu, je to často cesta k vzájomnému pochopeniu a dlhodobej lojalite. Navyše kritika podaná slušne a vecne môže byť cenným zdrojom informácií a príležitosťou na zlepšenie.

Komunita a podpora zákazníka

Ďalší paradox – zákazníci, blogeri či influenceri často zadarmo robia reklamu tým, že zdieľajú produkty pivovarov na svojich sociálnych sieťach. To je obrovská výhoda, pretože ide o autentické odporúčania od ľudí, ktorí sa z piva úprimne tešia. No namiesto vďaky sa neraz stáva, že pivovary tieto príspevky ani len neprezdielajú. Prečo? Práve toto je príležitosť, ako budovať komunitu. A ak pivovar neukáže, že si váži tých, ktorí ho podporujú, zákazník to môže časom vzdať. Aký má potom význam mať sociálne siete, ak sa nevyužívajú na komunikáciu a prepájanie s komunitou?

Nízka účasť na akciách

Je fér povedať, že problém nie je len na strane pivovarov. V posledných rokoch sa ukazuje, že účasť na akciách, ako sú Tap Takeovery, ochutnávky alebo na pivných festivaloch, je slabšia a slabšia. Mnoho podnikov a pivovarov investuje energiu, čas aj financie do príprav, ale realita je taká, že sa tam objaví tá istá skupinka nadšencov, ktorí chodia stále. Pritom na sociálnych sieťach sú časté výčitky typu "nič sa nerobí pre zákazníkov".

Ak na akciu príde 10 ľudí a ďalších 100 na sociálnych sieťach tvrdí, že by také podujatia veľmi ocenili, je to na zamyslenie. Bez účasti zákazníkov sa takéto podujatia stanú stratovými a pivovary aj podniky stratia motiváciu ich organizovať.

Fenomenálny, ale aj nebezpečný vplyv Untappd

Nedá sa obísť ani vplyv platformy Untappd. Na jednej strane je fajn mať možnosť sledovať, čo som kedy vypil, ohodnotiť pivo a diskutovať s ostatnými nadšencami. Untappd je skvelý spôsob, ako objavovať nové pivá a viesť si vlastný "pivný denník". No na druhej strane vytvoril trend neustáleho naháňania noviniek – mať stále niečo nové na zozname ochutnaného.

Treba však povedať, že pivovary aj bez nátlaku konzumentov často chcú posúvať svoje hranice a prichádzať s novými receptúrami. Inovácia je v DNA remeselného pivovarníctva. No napriek tomu mám niekedy pocit, že veľa nových pív vzniká akoby "nasilu" práve kvôli silnému tlaku zo strany konzumentov.

Druhá vec je samotné hodnotenie pív na platformách, ktoré je samozrejme subjektívne – a to je úplne v poriadku. Každý má právo na svoj názor. No niektorí konzumenti by mali pochopiť, že dať známku 3 na pivo s poznámkou "nie je zlé, ale nemám rád tento štýl, nemám rád ležiak" bez akéhokoľvek rozumného vysvetlenia je často cez čiaru a môže zbytočne poškodiť značku pivovaru. Niekedy mám pocit, že ide len o to, aby si mohli odškrtnúť ďalšie pivo vo svojom denníku – bez ohľadu na to, že po technickej stránke môže byť pivo úplne bezchybné a kvalitné.

Voči tomuto sa pravidelne vyhradzujem. Check-in piva sa predsa dá spraviť aj bez hodnotenia – nemusí byť každá degustácia okamžite podložená známkou, ktorá nie vždy odráža skutočnú kvalitu.

Záver a cesta vpred

Remeselná scéna potrebuje viac otvorenosti a dialógu. Pivovary by mali byť odvážnejšie v prijímaní spätnej väzby a konzumenti by mali byť aktívnejší vo svojej podpore – nie len online, ale aj priamo v podnikoch a na akciách. Treba si uvedomiť, že ak chceme udržať kvalitné remeselné pivo, je potrebné ho podporovať nielen slovami, ale aj činmi.

Vzdelávanie, lepšia komunikácia a budovanie komunity sú kľúčom k tomu, aby sa remeselná scéna nielen udržala, ale aj rástla. Len spoločným úsilím môžeme túto cestu posunúť ďalej.